Príbeh jednej rodiny

Sme majiteľmi dvoch chlpáčikov a náš príbeh sa začal v roku 2014 v rodinnom dome. Žiaľ, človek mieni a pán boh mení (takto nejako sa to hovorí). Naša životná situácia sa zmenila a my všetci štyria sme museli rodinný dom opustiť. Museli sme sa zmieriť so skutočnosťou, že celodenné behanie bez vodítka po 1500m2 – vom pozemku sa skončilo. Odsťahovali sme sa do bytu v paneláku na sídlisku, maminka musela začať chodiť do práce a vtedy prišlo to, čo nikomu neprajeme zažiť. Kto svoje psíky miluje, tak veľmi ako vlastné deti, presne pochopí, o čom idem ďalej písať. Pohľad do smutných očí každé ráno, keď sme odchádzali z bytu. Pohľad do smutných očí, keď sme ich pripútaných na vodítkach chodili venčiť okolo panelákov na sídlisku. Celý deň v práci som bola ako bez duše, lebo som ich mala neustále pred očami, ako im musí byť veľmi smutno, keď sú sami zamknutí v byte. Neutíchajúci radostný a zároveň vyčítavý štekot, keď sme večer prišli domov. Deň po dni, týždeň po týždni nakoniec rozhodol. Nikdy už nedovolím, aby boli sami dlhšie ako tri - štyri hodinky. UŽ NIKDY.... S manželom sme na internete strávili hodiny hľadaním niekoho, kto by nám psíkov mohol prísť postrážiť. Našli sme viacero pekných inzerátov, ale ruku na srdce, nebáli by ste sa zveriť svojho milovaného štvornohého miláčika niekomu úplne cudziemu, len pre pekne napísaný inzerát? Naše psíky sú súčasťou našej rodiny, majú srdce a dušu, svoje potreby, svoj domov, svoje zvyky a veľmi nás ľúbia.

Nevedeli sme si predstaviť, že by sme našich chlpáčikov a náš domov zverili niekomu úplne cudziemu, o kom nič nevieme, vôbec ho nepoznáme a nemáme žiadne záruky. Nehľadali sme osobu na hodinu alebo pár dní, ale niekoho, kto sa stane súčasťou života našich psíkov a našej rodiny. Známi nám radili hotely pre psov alebo osoby, ktoré by si psíka zobrali na určitú dobu k sebe domov, ale nedokázali sme si predstaviť, že by museli zo svojho domova odísť k cudzím osobám a do neznámeho prostredia. Každý psík má iné zvyky a zmenu prostredia zvláda úplne inak. Mnohí psíkovia si tak, ako naši havinkovia, ťažko zvykajú na cudzie prostredie. Možno našich psíkov ľúbime až priveľmi, ale tak ako človek, aj psík sa doma cíti najlepšie a nie každý dom je aj domovom.

Príbeh jednej rodiny

Sme majiteľmi dvoch chlpáčikov a náš príbeh sa začal v roku 2014 v rodinnom dome. Žiaľ, človek mieni a pán boh mení (takto nejako sa to hovorí). Naša životná situácia sa zmenila a my všetci štyria sme museli rodinný dom opustiť. Museli sme sa zmieriť so skutočnosťou, že celodenné behanie bez vodítka po 1500m2 – vom pozemku sa skončilo. Odsťahovali sme sa do bytu v paneláku na sídlisku, maminka musela začať chodiť do práce a vtedy prišlo to, čo nikomu neprajeme zažiť. Kto svoje psíky miluje, tak veľmi ako vlastné deti, presne pochopí, o čom idem ďalej písať. Pohľad do smutných očí každé ráno, keď sme odchádzali z bytu. Pohľad do smutných očí, keď sme ich pripútaných na vodítkach chodili venčiť okolo panelákov na sídlisku. Celý deň v práci som bola ako bez duše, lebo som ich mala neustále pred očami, ako im musí byť veľmi smutno, keď sú sami zamknutí v byte. Neutíchajúci radostný a zároveň vyčítavý štekot, keď sme večer prišli domov. Deň po dni, týždeň po týždni nakoniec rozhodol. Nikdy už nedovolím, aby boli sami dlhšie ako tri - štyri hodinky. UŽ NIKDY.... S manželom sme na internete strávili hodiny hľadaním niekoho, kto by nám psíkov mohol prísť postrážiť. Našli sme viacero pekných inzerátov, ale ruku na srdce, nebáli by ste sa zveriť svojho milovaného štvornohého miláčika niekomu úplne cudziemu, len pre pekne napísaný inzerát? Naše psíky sú súčasťou našej rodiny, majú srdce a dušu, svoje potreby, svoj domov, svoje zvyky a veľmi nás ľúbia.

Nevedeli sme si predstaviť, že by sme našich chlpáčikov a náš domov zverili niekomu úplne cudziemu, o kom nič nevieme, vôbec ho nepoznáme a nemáme žiadne záruky. Nehľadali sme osobu na hodinu alebo pár dní, ale niekoho, kto sa stane súčasťou života našich psíkov a našej rodiny. Známi nám radili hotely pre psov alebo osoby, ktoré by si psíka zobrali na určitú dobu k sebe domov, ale nedokázali sme si predstaviť, že by museli zo svojho domova odísť k cudzím osobám a do neznámeho prostredia. Každý psík má iné zvyky a zmenu prostredia zvláda úplne inak. Mnohí psíkovia si tak, ako naši havinkovia, ťažko zvykajú na cudzie prostredie. Možno našich psíkov ľúbime až priveľmi, ale tak ako človek, aj psík sa doma cíti najlepšie a nie každý dom je aj domovom.

„VÁŠ PES NIE JE LEN VAŠE ZVIERATKO,
VÁŠ PES JE VAŠA RODINA“

Príbeh psa

  • Môj život nebude taký dlhý ako tvoj, možno tu nebudem dlhšie ako 12 – 15 rokov.
  • Akékoľvek odlúčenie a každý tvoj odchod odo mňa je veľmi bolestivý.
  • Pamätaj na to prosím, keď si ma budeš chcieť priniesť domov – nechcem byť tvojou hračkou, chcem byť súčasťou teba a tvojho každodenného života.
  • Daj mi čas, aby som pochopil, čo odo mňa chceš.
  • Buď trpezlivý, keď nebudem hneď vedieť, ako si sadnúť, či ľahnúť, alebo ako pochopiť povel zostaň.
  • Je pre mňa dôležité, aby si mi dôveroval, len vtedy sa môžem cítiť šťastne.
  • Nenechávaj ma u cudzích ľudí, o ktorých nevieš, ako sa ku mne správajú a či nie som náhodou zamknutý v klietke.
  • Ty máš svoju prácu, ty máš svojich priateľov; ja mám len teba, „NEZABUDNI“.
  • Nenadávaj mi, keď sa mi práve teraz hneď niečo nechce, porozmýšľaj prečo; možno ma bolí srdiečko, možno ma bolia kĺbiky a možno ma bolí bruško a som unavený.
  • Postaraj sa o mňa, nedávaj ma preč ani vtedy, keď už budem starý....aj ty raz zostarneš.
  • Buď so mnou stále, keď už budeš cítiť, že naše spoločné dni sa blížia ku koncu.
  • Nikdy nehovor „nemôžem sa na to dívať“ alebo „nech sa to stane bezo mňa“.
  • Pre mňa je všetko oveľa jednoduchšie, keď si so mnou....a aj umrieť chcem v tvojej prítomnosti.


PAMÄTAJ SI, ŽE JA ŤA MILUJEM CELÝ SVOJ ŽIVOT AŽ DO MOJEJ SMRTI.

Príbeh psa

  • Môj život nebude taký dlhý ako tvoj, možno tu nebudem dlhšie ako 12 – 15 rokov.
  • Akékoľvek odlúčenie a každý tvoj odchod odo mňa je veľmi bolestivý.
  • Pamätaj na to prosím, keď si ma budeš chcieť priniesť domov – nechcem byť tvojou hračkou, chcem byť súčasťou teba a tvojho každodenného života.
  • Daj mi čas, aby som pochopil, čo odo mňa chceš.
  • Buď trpezlivý, keď nebudem hneď vedieť, ako si sadnúť, či ľahnúť, alebo ako pochopiť povel zostaň.
  • Je pre mňa dôležité, aby si mi dôveroval, len vtedy sa môžem cítiť šťastne.
  • Nenechávaj ma u cudzích ľudí, o ktorých nevieš, ako sa ku mne správajú a či nie som náhodou zamknutý v klietke.
  • Ty máš svoju prácu, ty máš svojich priateľov; ja mám len teba, „NEZABUDNI“.
  • Nenadávaj mi, keď sa mi práve teraz hneď niečo nechce, porozmýšľaj prečo; možno ma bolí srdiečko, možno ma bolia kĺbiky a možno ma bolí bruško a som unavený.
  • Postaraj sa o mňa, nedávaj ma preč ani vtedy, keď už budem starý....aj ty raz zostarneš.
  • Buď so mnou stále, keď už budeš cítiť, že naše spoločné dni sa blížia ku koncu.
  • Nikdy nehovor „nemôžem sa na to dívať“ alebo „nech sa to stane bezo mňa“.
  • Pre mňa je všetko oveľa jednoduchšie, keď si so mnou....a aj umrieť chcem v tvojej prítomnosti.


PAMÄTAJ SI, ŽE JA ŤA MILUJEM CELÝ SVOJ ŽIVOT AŽ DO MOJEJ SMRTI.